O nás

#kriznyvrch 

Hlavnou myšlienkou združenia je zviditeľnenie Krížneho vrchu a pritiahnutie ľudí s čím súvisí i naša snaha, aby ľudia trávili viac času v prírode a nie v obchodných centrách, pri počítačoch a pod., poukázanie na miestne tradície, ako sú pestovania viniča a výroba vína, snaha o ich zachovanie pre ďalšie generácie a v neposlednom rade i o možnosti nenáročnej prechádzky, stretnutie a posedenie so známymi, možnosť opiecť si špekáčik či slaninku a ochutnať dobré vínko z vínnych pivníc.

Zaujímavosti vinohradníckej oblasti Krížny vrch:

  • oblasť: Nitrianska vinohradnícka oblasť, Tekovský vinohradnícky región, Vinohradnícka                    obec Levice, Vinohradnícky hon Krížny vrch
  • poloha: 2 km severozápadne od centra Levíc (48°14´ severnej zemepisnej šírky a 18°37´ východnej zemepisnej dĺžky)
  • orientácia viníc: juhozápadný sklon
  • výškový rozdiel: 20-35 m dolnej a hornej časti viníc
  • rozloha viníc: vyše 70 ha
  • počet hajlokov: viac ako 250 viničných domčekov
  • najznámejšie názvy odrôd hrozna: Pesecká leánka (Feteasca Regala), Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Frankovka modrá, Cabernet sauvignon, André, Svätovavrinecké, Otelo a i.

Krížny vrch patrí do Tekovského regiónu a z pohľadu vinohradníctva do Nitrianskej vinohradníckej oblasti. Jeho čaro vytvára vyše 70 ha viníc a približne 250 hajlokov (viničných domčekov). V okolí vrchu sa nachádzajú polia, levická Kalvária, židovský cintorín, rozvodné závody a je úzko prepojený s PR Kusá hora, ktorá poskytuje útočisko pre množstvo živočíchov. Okrem toho tu možno nájsť i množstvo vzácnych rastlín. Lokalita Krížny vrch je zaradená v rámci územného plánu mesta Levice ako: "vinice, vinohrady sady a záhrady" a "vinice s intenzívnym rekreačným využívaním". Priestor je upravovaný členskými brigádami a niekoľkokrát do roka sa tu pristavujú i veľkokapacitné kontajnery. Zelený odpad sa odnáša tiež niekoľkokrát do roka v zmysle harmonogramu odvozu bioodpadu na príslušný rok.

Na Krížnom vrchu sa nachádzajú vinohrady s typickými viničnými domčekmi, ako i pamiatky, ktoré celú lokalitu skrášľujú a dotvárajú mu historický ráz. Každá pamiatka má svoj príbeh, ktorý je vyrozprávaný na informačných tabuliach. Krížny vrch je známy už od stredoveku. Jeho význam vzrástol počas tureckých vojen, kedy sa Levice stali cisárskou proti tureckou pevnosťou a vojenská posádka patrila medzi stálych a dôležitých odberateľov vína.  #kriznyvrch

Ako prvou pohnútkou pre vlastnú webovú stránku bolo prezentovať naše ZVKV Levice v širšom merítku, pre účely čoho sú webové stránky ideálne. Užívatelia sa tu dozvedia ako pracuje naše združenie a samozrejme aj predsedníctvo. V neposlednom rade chceme informovať o pripravovaných kultúrno spoločenských podujatiach, členských schôdzach, brigádach, ale zároveň chceme aby si tu našiel každý užívateľ našiel to čo ho zaujíma o činnosti združenia, zápisy zo zasadania predsedníctva, z výročných členských schôdzí, oznami o brigádach, degustáciách vín, fotodokumentáciu združenia, články a reportáže o našom združení, prihlášky do združenia, formulár pre poukázanie 2% z dani, a veľa ďaľších informácií. Ďalej by sme chceli uľahčiť prístup k informáciám o pripravovaných podujatiach nie len pre samotných členov združenia, ale aj pre širokú verejnosť. Preto budeme pravidelne aktualizovať naše webové stránky, aby sa užívatelia včas dozvedeli o pripravovaných podujatiach, ale aj o už usporiadaných podujatiach a akciách.

Vznik nášho združenia

Združenie je dobrovoľnou záujmovov organizáciou vinohradníkov, vinárov, spracovateľov a obchodníkov.

Združenie vinohradníkov Krížny vrch Levice (ZVKV Levice) bolo založené na základe návrhu na registráciu spracovaným prípravným výborom dňa 2.7.2003. Splnomocnencom oprávneným konať v mene prípravného výboru bol p. František Ivanický.

Členovia prípravného výboru pre registráciu ZVKV Levice :

  • František Ivanický
  • Ján Kollár, Ing.
  • Jozef Trhan
  • Rastislav Juhár, Ing.

Cieľom združenia je napomáhať trvalému rozvoju vinárstva a vinohradníctva ako súčasti nášho prírodného, kultúrneho a historického dedičstva.

Zaujímavosti

Pátranie po pôvode Peseckej leánky

Odroda hrozna Feteasca Regala, slovenské synonymum Pesecká leánka je úzko spätá s našim regiónom. Začala sa pestovať na južných a juhozápadných svahoch Ipeľskej pahorkatiny, východne od Želiezoviec a významne sa rozšírila aj v okolí Levíc, na južných svahoch Štiavnických vrchov
Podľa Ernesta Horňáčka, ktorý žije v Leviciach, jeho otec Ernest Horňáček starší, ktorý pracoval ako skupinár vo viničnom hospodárstve Štátneho majetku Želiezovce, spolu s Michalom Zabadalom, vyšľachtili odrodu Pesecká leánka vzájomným krížením odrôd Medovec (stará odroda, ktorá sa už nepestuje), Muškát Ottonel a Feteasca Regala. Podľa niekdajších sovietskych ampelografov je krížencom Muškátu Ottonel a Dievčieho hrozna. Preto som sa rozhodol pátrať, ako to vlastne je.
Podľa rumunskej ampelografie Feteasca regala vznikla krížením odrôd Grasa de
Cotnari a Feteasca alba (Dievčie hrozno) v dedine Danes (Dünnesdorf) v departmente Sighisoara v srdci Sedmohradska. Na tom sa zhodujú súčasní ampelografi. Vyšľachtil ju a rozširoval škôlkar Gaspari pod názvom Dünnesdörfer Königsast (v tom čase tam bola aj enkláva nemeckých Sasov). Prvýkrát ju predstavil Gaspari na výstave ovocia a vín v Bukurešti v roku 1928 pod názvom Feteasca Regala. Maďari ju nazývajú Erdély Királyleányka (Sedmohradská princezná)
Do štátnych odrodových skúšok prihlásil kultivar Feteasca regala Michal Zabadal, vedúci viničného hospodárstva v Šalove (Štátny majetok, národný podnik Želiezovce), pod názvom Pesecká leánka. Tento názov dostal kultivar podľa obce Veľký Pesek, kde kultivar vyselektovali zo zmiešaných výsadieb pri výbere od roku 1947 a ďalej vysádzali a pozorovali v čistých odrodových výsadbách od roku 1951. Do pôvodných výsadieb sa pravdepodobne dostala ako prímes s kultivarom Dievčie hrozno, keď ich medzi svetovými vojnami vysádzali na majetkoch grófky Ernestíny Coudenhove, rodenej Breuner (O rozvoj vinohradníctva sa tu zaslúžil najmä jej otec Augustín Breuner - Esterházyho zať). 
Už vizuálne sa dali zistiť rozdiely medzi kultivarmi Dievčie hrozno a Pesecká leánka, čo oficiálne potvrdila aj osobitná odborná komisia zložená z odborníkov v roku 1965.
Už pestovateľské výsledky štátnych odrodových skúšok (ŠOS) I. stupňa, v ktorých bol kultivar vysadený v roku 1965 a sledovaný po dobu 6 rokov plodnosti, ukázali, že ide o zaujímavý kultivar. Pozoruhodné boli nielen výnosy (priemer 12,7 t/ha), ale aj kvalitné víno, ktoré sa vyznačovalo peknou jemnou, niektorých ročníkoch až výraznou arómou.
Aby sa mohla s istotou dokázať totožnosť s s rumunským kultivarom Pesecká leánka, na ktorý sa usudzovalo, objednal sa výsadbový materiál porovnávacieho kultivaru z Rumunska a na skúšobni Hlavnej odrodovej skúšobne viniča ÚKSUP v Bratislave ho vysadili v roku 1971. Podrobným morfologickým opisom obidvoch kultivarov - Peseckej leánky i Feteasca regala sa potom zistilo, že sa jedná o ten istý kultivar.
Na základe ŠOS I. stupňa bol v roku 1973 kultivar vysadený aj v rámci ŠOS II. stupňa , a to na 4 skúšobných staniciach ÚKSUP (Bratislava. Dolné Plachtince, Oblekovice (Znojmo) a Remetské Hámre (Michalovce.).
Medzitým bola zaradená v roku 1974 do listiny povolených odrôd. Pestovateľské výsledky dosiahnuté za tri roky potvrdili oprávnenosť povolenia, zapísania do Listiny povolených kultivarov - kultivaru Pesecká leánka. Už dovtedy sa však intenzívne rozmnožovala a rozširovala nielen v okolí Želiezoviec, ale aj v okolí Levíc. Jej veľkou prednosťou boli vysoké úrody, čo bolo v tej dobe rozhodujúce z hľadiska ekonomiky pestovania. Pri regulácii úrody sa však z nej dali vyrobiť vynikajúce víno vhodné aj na archiváciu.
Návrh na definitívne povolenie kultivaru Feteasca regala Štátna odrodová komisia v Bratislave schválila 18. apríla 1979. Okrem Levického okresu sa rozšírila v okolí Veľkého Krtíša a pod Malými Karpatami, najmä vo Vajnoroch. Celkovo však dosiahla na Slovensku len cca 2-percentné zastúpenie plôch vinohradov. Napriek tomu, že sa osvedčila, novú plochy sa nevysádzajú. Slovensko vinohradníctvo sa potáca z extrému do extrému a v súčasnosti sa rozširujú moderné odrody, ako Chardonay, prípadne novošľachtence. Je to na škodu, lebo sa osvedčila a aj v globalizujúcom sa vinárstve mohla mať perspektívu ako krajová špecialita.
Registrácia odrody Feteasca Regala, slovenské synonymum - Pesecká leánka je podrobne zdokumentovaná a jednoznačne dokazuje, že sa jedná o synonymum pre ten jeden kultivar. To však neznižuje zásluhy Michala Zabadala a Ernesta Horňáčka na jej selektovaní a rozširovaní. Zvlášť to oceníme, keď si uvedomíme, že to robili v ťažkých podmienkach, keď vinohrady v okolí Veľkého Peseku boli po vojne, keď sa tam tri mesiace bojovalo a povojnovom chaose, zanedbané.

Zdroj: Nevinne o víne / Facebook.com

Mariánska kaplnka na Krížnom vrchu

Na severnom okraji viničného kopca Krížny vrch, na malom, ohradenom a kvetmi zdobenom nádvorí, stojí neveľká mariánska kaplnka s bohatou minulosťou.

V interiéri pri čelnej stene je malý kamenný oltár. Nad ním vo výklenku je osadená veľmi pekná barokizovaná soška Matky Božej, v náručí s mŕtvym Ježišom, sňatým z kríža. Po stranách oltára sú novšie sošky sv. Terézie a Božského Srdca. Nad vchodom kaplnky sa týči malá vežička, vybavená zvoncom. Pred vchodom do kaplnky stojí kamenný poľný oltár.

Táto chotárna časť patrila kedysi do katastra obce Hronské Kľačany. Na pamäť veľkej cholerovej epidémie z roku 1789, kedy zomrelo takmer 70 % obyvateľov obce, postavili tam mariánsky pomník, ktorí síce už neexistuje, ale jeho nosný stĺp s vyrytým ešte dobre čitateľným datovaním "1803", podnes tvorí podstavec oltára pred kaplnkou.

Pri chotárnych úpravách začiatkom 19. storočia tunajšie pozemky pripadli do katastra obce Podlužany. V rokoch 1913 - 1914 z iniciatívy levického kaplána Imricha Jonáša, rodáka z Dolného Ďúra a neskoršieho tamojšieho farára, tunajší vinohradníci a ďalší obyvatelia Podlužian a Hronských Kľačian z vlastných zdrojov postavili túto kaplnku, ktorej projekt vyhotovili talianski majstri, ktorí sa v rokoch 1910 - 1912 podieľali na výstavbe levického učiteľského ústavu. Po viedenskej arbitráži v novembri 1938 a obsadení južného Slovenskahorthyovským Maďarskom nové štátne hranice rozdelili územie aj na severnom okraji levického chotára a vinohrady Krížneho vrchu patrili dvom štátom. Tunajšia kaplnka pripadla Maďarsku, pričom hraničnú líniu tvoril plot jej nádvoria. Po protestoch proti zabratiu kaplnky a naliehavých žiadostiach tunajších ľudí za jej vrátenie bola v roku 1939 po rokovaniach a úprave hranice kaplnka s nádvorím vrátená Slovákom a hranica posunutá o niekoľko metrov na opačný plot areálu kaplnky.

Ku kaplnke Panny Márie na Krížnom vrchu už tradične každoročne v nedeľu pred 15. augustom - sviatkom Nanebovzatia Panny Márie - putujú obyvatelia okolitých obcí a tunajší vinohradníci na slávnostnú svätú omšu a mariánsku pobožnosť. O kaplnku sa dlhé roky vzorne starala Mária Mandráková z Hronských Kľačian.

Autor: Pavol Behula (Zdroj: Krížny vrch pri Leviciach, 2005)